Už v rieke času ubehlo mnoho vody od čias udalostí čo sa stali v našich hájoch, boroch je tonu už 80 liet,
čo temný mrak zahalil nebesá, ťažká čižma démonov strašných zašlapla v poli nejeden mladý voňavučký kvet.
ㅤ
Prišli náhle, potom, čo zrada naplnila svojim puchom siene slávne nášho rodu,
zaplatil za to národ tým, že postaviti museli sa otci, synovia aj mamy s deťmi, tomu vražednému zbrodu.
ㅤ
Keď iní z východu démonov späť domov hnali,
mali dostať v tyle nepriateľa nečakanú pomoc, by uznali, že národ Slovenský je veľký duchom, aj keď počtom, počtom bol len veľmi malý.
ㅤ
No naši dedovia pripravili všetko, zhodli sa v svojej občine,
že démonom v ľudskej koži vraždiacich ženy, deti, starcov treba zastaviti, aby náš národ Slovenský utrpeniu iných nebol on na príčine.
ㅤ
Po osemdesiat rokov od toho dňa, keď padli v našej domovine prvé výstrely,
keď mraky vypálených dedín, zničených rodín, osudov krutých, nebesá na dlhý čas nad našou zemou zastreli,
ㅤ
aj o osemdesiat rokov neskôr prichádzaju slzy vďaky,
ľuďom, ktorí bojovali, prežili aj padli a sťa motýle zlatokrídle, ich Duše rozháňali svojim krídlom potemnené mraky.
ㅤ
Ďakujem vám, hrdinovia, ako boli iní, ako bol aj môj, mnou nikdy nepoznaný ded,
hovorieval: „Šiel som bojovati preto, aby pre vnukov mojich, vytvoril som lepší, ako bol v tej dobe, svet“
ㅤ
V centre našej zeme dodnes stojí srdce, puknuté od toho diania,
by nezabudol národ Slovenský, no by vedel aj to, že len cez puknuté srdce, dokáže vnísť dovnútra svetlo Otca-Stvoriteľa za svitania.
ㅤ
27.8 2024
