Rok v živote na Slovensku

V brezovom háji, za štebotu vtákov,
snežienky a prvosienky hľadá,

v žiare slnca, hrejúceho spoza mrakov,
po machu, jarnej tráve kráča čarokrásna Lada.


Díva sa na sprievod, spievajúci pieseň,
na čele panák zo slamy v starých šatách odený,

Morena odíď, prídi zasa, keď končiť bude jeseň,
symbol zimy plamene objímu a je do vody hodený.


Dievčence spevom prebúdzajú jar,
bahniatka do vázy pre rodinu odberajú,

Slniečko svieti, niet na oblohe chmár,
chlapci v lese strom na Máj vyberajú.


Radosti predchádzal po zime pôst,
junáci pletú už vŕbové korbáče,

Veľká noc prináša radostí dosť,
na stole vajíčka-kraslice, koláče.


Šibačka, vodu dá potok či struža,
dievčatá vyšibať by zdravé boli,

obliať ich vodou nech kvitnú sťa ruža,
nech plodnosť Lady je v rode aj na poli.


Mládenci prinesú vybraný strom,
devojné vrcholec stuhami ozdobia,

Jeden na dedinu a pred každý dom,
dievčaťa na vydaj, pytačiek poslovia.


Lada sa prechádza v dubovom háji,
stretáva Jarila, v očiach nežnosť danú jarným kvetom,

Svet okolo žiari, kvitne, ako v raji,
vymieňa si miesto Ladina jar s Jarilovým letom.


Každý lúč Jarila v ráne ligotavom jemne hreje,
úsmev jeho očí nežne hladí v poli klas.

V korunách stromov vtáčí sonet zneje,
leto v sadoch, záhradách aj lúkach rodí mnoho krás.


V kvapkách rosy vidí dúhu i svoj odraz spanilý,
na steblách trávy tancuje, jej spev nesie do diaľ vánok

„Život je dar Stvoriteľa pre tento svet premilý“,
spieva víla Živa a príroda kvitne, rastie, nemyslí na spánok.


Na začiatku leta prišiel Turíc čas,
dievčence zdobia ratolesťou bránu, dom,

do výšav už vyrástol v poli zelenučký klas,
nezrelými plodmi z kvetov obsypal sa strom.


Cez leto prichádza jarnej lásky plod,
v hniezdočkách, maštaliach no i v srdciach ľudí,

svadbou sa cez leto spája s rodom rod,
v budúcnosť šťastlivú nádej v svadobčanoch budí.


Na svätého Jána horia ohne, vatry,
očistiť si Ducha možno mužom v túto noc,

svietia kopce v Karpatoch aj Tatry,
vode, ohňu a bylinám je v deň tento požičaná veľká moc.


Voda, kvapky rosy očisťujú v ten deň devy,
tancujú so Živou v tráve, hladí ich mach,

zázraky sa dejú, zlo mizne, ako keď od zrna opadajú plevy,
žiadna z nich v ten deň nemá v lese strach.


Živa s nimi vije vence z najkrajších leta kvetov,
S ľubovníkom, materinou dúškou, palinou sa vrátia šatkami plnými,

vence na potoku púšťajú, nech vyveštia im múdrosť z iných svetov,
byliny sušia Jarilovými lúčmi jemnými.


Klasy dozreli, čerešne, jablká v sade voňajú,
kosenia, mlatby, zberu prvého nastal v lete čas,

Dožinky, jarmoky, hody zas volajú,
radosť z darov prírody, kým príde prvý mráz.


Živa vije dožinkový veniec, prichádza jeseň,
Radegast ju volá v poryvoch vánku.

hladí ho po vlasoch, hojnosti prianie šepká jej pieseň,
matku Zem ukladá k jesennému spánku.


Pominulo leto, prichádza jeseň,
Radoslavy oči zelené sa smejú,

z polí, sadov zneje žatvy pieseň,
teplé vánky ju v srdcia ľudí vejú.


Radegast jej nesie vienok klasov,
usmeje sa, pridá listy vínnej révy,

sťa korunu ovenčí ním vrchol dievčích vlasov,
spolu počúvajú Duše polí spevy.


Mládenci a devy kukurice šúpu klásky,
ako pri priadkach, počuť žarty, smiech,

pri červenom klase deve môžu dať bozk z lásky,
klas rozhodol, že ten bozk nie je hriech.


Na Michala končil sa na poliach rok,
úrody hojnosť slávili jarmoky a veselice,

po ňom sa krátil čas dňa a lúčov slnca tok,
po révu jesennú chodí gazda do vinice.


Radka v kroji vyšívanom v tanci sa krúti,
Katarínska zábava je posledný radosti hlas,

kým oblohu temnota studených mrakov nepomúti,
a nenastane zimy, ticha a pokoja čas.


V domoch svieti svetlo dlho do noci,
je čas priadok, párania peria a rozprávok,

šikovné ruky dievčie pradú nite, kým je tma pri moci,
skaziek o princeznách, drakoch, hrdinoch je viac každý rok.


Na svätého Ondreja dievky sa červenajú,
o veštení manželstva je v novembri tento deň,

čo olovo vo vode, ploty im do vienka dajú,
či krásneho? Silného hrdinu? Či splní sa ich dievčí sen.


Svätoháj sfarbil sa jesene farbami,
červenú, žltú dnes v prírode treba,

zorané polia sú pokryté brázdami,
po zimnom oddychu bude na rok chleba.


Jeseň sa skončila, vejú vetry zimy,
Radegast v dome zložil veniec Radke z vlasov,

Morena bude teraz šepkať zimné slová meluzíny,
v domoch slovenských bude voňať chlieb zo zlatožltých klasov.


Svätoháj stíchol, prikryl ho srieň,
vo vetre lietajú chumáče snehu,

deň sa skrátil, predĺžil sa noci tieň,
Morena mrazivú rozdáva svetu nehu.


Advent je ticha, premýšľania čas,
veselosť jesene strieda pokoj zimy,

Miesto zvuku huslí počúvať vnútorný hlas,
byť v kruhu rodiny a napĺňať sa bytím s nimi.


Na svätú Barboru dievky opatrujú halúzku,
z čerešne, vo váze spí jarný svet,

Lucia nesie svit Stvorenia v dedine po kúsku,
jej svetlom zobudí v halúzke spiaci kvet.


Na svätú Luciu dievčatá čistili dedinu a všetky domy,
v každom rohu bol počuť šuchot husích pier,

Lucia sprevádza ich, nech zdravé sú sťa jarné stromy,
nech zatvoria zámky zla otvorenych dvier.


Na štedrý deň Luciine oči šťastím horia,
požehnané jabĺčko, cesnak,na stole chlieb a med,

detváky sa s pôstom už od rána boria,
večer prasiatka zlatého vidia prenádherný svet.


Pod obrusom peniaz, slama, zlatý klások pšenice,
nakŕmený ako prvý kocúr, sliepky dobytok,

by Stvoriteľ kláskov, slamy, peniažtekov zoslal znova tisíce,
by pre zver, vtáky aj ľudí bol v novom roku nadbytok.


Od dverí k dverám prichádzajú koledníci,
keď Morenina meluzína duje svoju pieseň,

Lucia ich víta teplom, koláčikmi voňavými ako leto vo kvetnici,
stolom plným darov, čo prinieslo leto, jeseň.


Od Troch kráľov až po slávnu Popolcovú stredu,
fašiangy a veselosť zas prišla do dediny,

Klobásy, tlačenka a škvarky, robili z varenia vedu,
šunka, masť a jaternice šli do každej rodiny.


Husle a basa, cimbal budú hrať pokiaľ bude treba,
zábava, bál, masiek plno,v medvedej koži mládenec,

po tanci rozlomia v páre spolu chutný krajec chleba,
ozdobia si na jar stuhou korbáč a na Máji pred jej domom veniec.


Meluzína stíchla, sneh sa topí, Morena stráca moc,
pochovať basu idú všetci veselo,

Dlhý deň začne striedať dlhú noc,
za jarou sa Morene aj Lade zacnelo.


V brezovom háji za štebotu vtákov,
snežienky a prvosienky hľadá,

prichádza s odchodom ťažkých čiernych mrakov,
moreny zimu strieda jar a čarokrásna Lada.

Autori a inšpiracia: Miroslav, Lucia, Radoslava a Lada
dokončené 9.9 2026

Pridaj komentár