Mier všetkým

Vo vlnách rieky času, pretieklo mnoho liet,

čo zleteli orly z Tatry, ktorých už dávno niet,

Poslali ich zo slávneho Slovänského snemu,

dúfali vtedy, že chlebom a soľou, či mečom ostrým, docielia u cára dáku zmenu.

Oj stálo nás to, stálo mnoho Duší, mnoho krvi junáckej to detvy,

keď miesto múdrych rozhodnutí snemu, pustil sa junák do bitvy.

Múdri ľudia toho veku hlas už mali slabý,

preto vládli sme dobre mečom, no Mier, prinieslo to chabý.

A dnes, keď rozhoduje sa, kam svet ďalej bude spieť,

múdri muži, múdre ženy národa Slovenského, nad tým krehkým Mierom Človečenstva musia bdieť.

Bo osudom našim bude vrátiť medzi národy veľké sveta zmier,

čo je lepšie, stále krvácati srdciam doráňaným, a či prijať všetkými, prenádherný Mier?

Musí sa dieťa v pivnici prikrčené báť o otca, sestru, brata, mať,

alebo je lepšie, keď sa deti pod nebeskou klenbou môžu v Mieri, v lúčoch Slnca žiarivého smiať?

Pre jedy alkoholu, tabaku, drog v injekciách, potravinách, velebené celebritami nesmie už byť tolerancia, zmier,

chcieť jedy preč zo detí, mladých či starých zohnutých jak jaseň vekom, to znamená všetkým Mier.

Musí sa každý od svitu do mrku za jednotkou a nulou v počítači, či za papierom s podobizňou, mosta, kráľa či mŕtvych slávnych mužov hnať,

abo môže Mier na Matke Zemi, dostatok jedla ošatenia a kníh s poznaním rozvíjaným v blaho všetkých, jedného dňa dať.

Je lepšie, keď smrť, vojna, choroby, smilstva podobenstvo, chtíč a závisť iba čítať a vidieť  sú v kultúre, kde pre krásu nie je zmier,

a či je lepšie ukázati dokonalé telo nahej pravdy, krásu obrazov z pier, dlát, kolovratov abo štetcov, ktoré vnesú v srdcia, dokonalosť, nehu, krásu ba aj Lásku, pravý obraz, význam slova Mier.

Či radšej zastreté oči lžou, o jazyku, dejinách a predkoch, ospevovať ich slávu nezískanú, či pády haniť nepravdivé, toto pozlátko je lepšie deťom národov našich v podvedomie dať,

a či radšej pravdu odetú v šat jednoduchý, no zakorenenou v našej Matke-Zemi pevne ako lipa, strom liečivej sily, budete v každej detskej Duši mať.

Nezúfajte orly zletivšie pred storočiami z Tatry, vaša obeta bola detvou našou jatá,

už dovoliti nemôžme, by sa z pričinenia Snemu národného, našej Národnej rady, stala sa znova taká strata.

Vekmi, pravda ukrývaná v rozprávkach na dobrú noc,

zakorenila sa v detských Dušiach, v dospelosti potom, ukázala svoju moc.

Kto chce ukončiti vojny, spory, utrpenie,

musí od Otca-Stvoriteľa získať zla a dobra mocné  rozlíšenie.

Zanechali tento obraz ľudia osvietení, v každom staršom národe,

no rozprávky naše učili nás šeptom rozlíšeniu cez ne otec s mamou predo spánkom, preto sme vo výhode.

Z malých obrazov, sťa kociek farebných z terakoty, porcelánu, skladali nám obraz svetla, obraz temna počas dlhých liet,

no keď pochopili sme, že v tme je zárodok svetla, zistíli čo je zlé a dobré, vypadlo pár kociek z terakoty v Duši, no nezmenil sa pohľad, ktorým naučili sme sa vidieť vnútorný aj vonkajší svet.

Preto človek zdokonaľuj svoje telo, vedomosti, myseľ, Lásku k sebe, obraz, ako vidíš svet,

lebo pokiaľ nemáš v sebe Lásku pre seba aj druhých na priehrštia, budes ako blázon, čo darovať chcel druhým kvety, no vo váze žiadnych kvetov niet..

Preto národ Slovenský, ži svoj život, napĺňaj tú vázu, dostatkom krásnych ruží pre seba aj druhých, to bude pre tvojho ducha naplnenie, to bude ten s Dušou zmier,

v tom konaní bude šumenie vetra Jeho nádherného Hlasu, v ktorom znejú zas a znova Jeho slová: „Ďaľšie Duše Čelovečie našli zmysel slova MIER.“

 

30.8 2024

Pridaj komentár