Pominulo leto, prichádza jeseň,
Radoslavy oči zelené sa smejú,
z polí, sadov zneje žatvy pieseň,
teplé vánky ju v srdcia ľudí vejú.
ㅤ
Radegast jej nesie vienok klasov,
usmeje sa, pridá listy vínnej révy,
sťa korunu ovenčí ním vrchol dievčích vlasov,
spolu počúvajú Duše polí spevy.
ㅤ
Mládenci a devy kukurice šúpu klásky,
ako pri priadkach, počuť žarty, smiech,
pri červenom klase deve môžu dať bozk z lásky,
klas rozhodol, že ten bozk nie je hriech.
ㅤ
Na Michala končil sa na poliach rok,
úrody hojnosť slávili jarmoky a veselice,
po ňom sa krátil čas dňa a lúčov slnca tok,
po révu jesennú chodí gazda do vinice.
ㅤ
Radka v kroji vyšívanom v tanci sa krúti,
Katarínska zábava je posledný radosti hlas,
kým oblohu temnota studených mrakov nepomúti,
a nenastane zimy, ticha a pokoja čas.
ㅤ
V domoch svieti svetlo dlho do noci,
je čas priadok, párania peria a rozprávok,
šikovné ruky dievčie pradú nite, kým je tma pri moci,
skaziek o princeznách, drakoch, hrdinoch je viac každý rok.
ㅤ
Na svätého Ondreja dievky sa červenajú,
o veštení manželstva je v novembri tento deň,
čo olovo vo vode, ploty im do vienka dajú,
či krásneho? Silného hrdinu? Či splní sa ich dievčí sen.
ㅤ
Svätoháj sfarbil sa jesene farbami,
červenú, žltú dnes v prírode treba,
zorané polia sú pokryté brázdami,
po zimnom oddychu bude na rok chleba.
ㅤ
Jeseň sa skončila, vejú vetry zimy,
Radegast do domu zložil veniec Radke z vlasov,
Morena bude teraz šepkať zimné slová meluzíny,
v domoch slovenských bude voňať chlieb zo zlatožltých klasov.
ㅤ
05 Septembra 2026
Miroslav
Inšpirované mojou drahou dcérou Radoslavou
