Rozprávka

V ozvene času počuť kroky,

ľudí, ktorí pozmenili svet,

v hlbinách storočí zlievali sa do seba roky,

spomienky na ich mená, uže niet.

V kameni hradov, chrámov vytesané skutky,

hovoria o týchto činoch veľkolepý príbeh,

nezničil ich dážď, zub času, poryv vetra prudký,

nezmizli z pamäte ľudu slovenského, ako z hrude vzdech.

Cnosti našich predkov formovali draci,

ježibaby, mudrci, vedmy, Vratko a meč samoseč,

rozlíšenie dobrého a zlého bolo zasa v práci,

kde zažiť musel si ju Janko, Maruška, nestačila o tom reč.

A kto nenašiel rozlíšenie, cnosti toho potrestali,

pýcha, zloba, či z kráľovstva vymiznutá soľ,

nezáleží či s korunou, či pastierskou huňou na zelenej holi,

do nápravy postihol ich iba bôľ.

Kráľom silným stať sa mohol iba cnostný hrdina,

ktorý skúšky prešiel, v pote tváre zdolať umel svet,

múdrosť, vytrvalosť no aj pokora, bola jeho rodina,

prekážok na zdolanie pre neho v šírom svete niet.

Princezné po rode či po duchu rukami vyšívali, maľovali, vence vili, vytvárali krásu,

ich oči, pery v úsmeve dokázali nakŕmiť Duše mužov,

ich ňadrá zas stvorili potomkov hrdinov, rodiacich sa v svetle nebeského jasu,

lúky ich zakvitali levanduľou, sedmikráskou, ružou.

Pred vekmi kráčali drotári a murári svetom,

kráčali po krajoch, ktoré zvali našim kúskom zeme,

dnes rodičia ich múdrosť šepcú k spánku svojim deťom,

hrdinov múdrosť a ich cnosti v rozprávkach tých detve v Duši drieme.

Povstaňte pod vlajkou s dvojkrížom na trojvrší,

povstaňte hrdinovia navrátivší sa zo Sitna plameňa,

povstaňte, strhnite zakliatie, tú tmavú škvrnu na Duši,

buďte znova riavou, tryskajúcou spod kameňa.

Putujte do snov a tiež činov detvy našej,

svetla vášho potreba na zveľadenie tohto sveta,

ku svedomiu a láske, ukazujte kúsok z cesty vašej,

nech osud váš a cesta s našou cestou vpred sa poprepletá.

Na hradnej veži vlaje vlajka v zlate vyšívaná,

Slovänský symbol, spájajúci Národ náš po tisíce dlhých liet,

Hrdinovia pod ním stoja v mĺkvom dave spolu s princeznami, sťa riava usmievavá,

predkovia z rozprávok našej detvy, svetla nášho sveta, ktorých odkaz mení svet.

Miroslav pre Oskara

31. Augusta 2025