Pod klenbou nebies, posiatou diamantmi hviezd z krásnych detských snov,
spí sladkým spánkom, zakryté voňavou kyprou zemou, obklopené jemnou hmlou.
ㅤ
Spí pokojne a sníva nádherný svoj vlastný detský sen,
o tom, že jedného dňa vyrastie, otvorí oči a uvidí slnečný deň.
ㅤ
Sníva o tom, že aj keď nikto nebude nablízku, vždy bude cítiť Jeho blízkosť a preto nebude nikdy sama,
sníva o tom, že vždy bude existovať iba muž a žena, iba otec a iba mama.
ㅤ
Sníva o tom, že z tej voňavej, Stvoriteľom požehnanej zeme,
vyrastie spolu s ním krásne, múdre, nebojácne, Stvoriteľa reči, šepkajúcej skrze dianie okolo nás, chápajúce Slovenské plemä.
ㅤ
Sníva o tom, že to plemä nebudú ni cudzí ani vlastní mečom, slovom ani kliatbami či porobením ducha ani darov Božích na tanieri ničiť,
že plemä toto bude sa v držaní meča, pluhu, pera ale aj kníh a vedomostí predkov, no i v objavovaní nových ďalších, každým dňom zdokonaľovať a cvičiť.
ㅤ
Sen sa končí a semienko v tej vonavučkej Matke Zemi vidí zástup usmievajúcich sa svojich blízkych aj dávno vekmi zabudnutých ale napriek tomu štastných predkov,
to že samô vzniklo z vôle Stvoriteľa a rodičov svojich, na to má práve tento zástup v hmle rieky času usmievajucich sa, prenádherných svedkov.
ㅤ
Diamanty v klenbe nebies ustúpili zamatovej perle, ktorá svojimi lúčmi budí v novom dni celý svet,
semienko vyhnalo krásne nové listy, rastie, usmieva sa, vzniká na ňom prvý saténový sýtočervenkastý kvet.
ㅤ
A vidí, ked otvára oči a pozerá sa na tú perlu na nebesiach a okolo seba,
že plemä silné vyrastá s ním, ako v poli chleba.
ㅤ
A vidí aj motýľa zo zlatými krídlami, ktorý jemným mávnutím pohladí jeho kvet,
a zašepká mu tichým hlasom: „Stvoriteľom daný ti bol darom, tento celý svet“
5.7 2024
