Úsmev Stvoriteľa

S vďakou pozerám sa na nádherné teplé ranné zore,

s vďakou cítim sviežu vôňu lesa, slýcham štebot vtákov aj hlboko v hore.

S vďakou cítim teplo, počujem praskať drevo v plameni zvrchovanosti vatry,

s vďakou prijímam od Stvoriteľa danú nám zem, od rieky Moravy až poza Tatry.

S vďakou prijímam krv a pot našich predkov,

s vďakou oddávam pot a ak bude treba aj krv svoju, vedomý si pre naše deti vších dôsledkov.

S vďakou budem pracovať s nášho Národa zvrchovanosťou,

uvedomujúc si, že nemusí byť večná, pre mnohé narody nie je samozrejmosťou.

S vďakou budem potomkov našich vychovávať, priviniem si ich ku svojej hrudi,

s vďakou budem pozorovať,  ako z nich vyrastá nové pokolenie, pokolenie Čelovekov, Ľudí.

Som vďačný za mier v Stvoriteľom od Moravy rieky poza Tatry danej nám do správy zemi hojnosti,

som vďačný Stvoriteľovi za dlhý život Národa môjho Slovenského, v rozvoji, strastiach a hlavne v radosti.

Som vďačný, že nám každým rokom vatra zvrchovanosti na Horách Slovenska a vrchoch Tatier a Karpát svieti,

osvetľujúc blýskaním svojich lúčov pokorné a hrdé, láskavé a múdre, Matky Zeme a Otca Stvoriteľa dospievajúce deti.

 

7.7 2024

Pridaj komentár