Koľko krát svet musí znova povstať z popola,
a či dalšia, práve táto naša detva osudu tých pred našimi vekmi odolá?
ㅤ
Ku tme obracajú sa tí, čo veria, že Čeloveka ma viesť ten s rohom,
chamtivosť, nenávisť a nevedomosť, ignorácia Jeho hlasu odvádza ich z cesty ukázanej Stvoriteľom vo vetre, vánku šepte strohom.
ㅤ
Zapaľujú za chamtivosť svojich rodov skoro každú časť našej nádhernej modrej a zelenej Zeme,
veriac, že raz uletia keď príde odpoveď Jeho či vo vetre hurikána, abo sopky, čo v kostiach Matky-Zeme ticho stovky rokov drieme.
ㅤ
Dávajú príkaz stlačiť spúšť, keď príde názor na spravovanie vecí Sveta tohto iný,
nenávidiac ich za myslenie srdca, to im cudzie, kruté sú ich slová, no najmä voči druhým činy.
ㅤ
Nevedomosť sunie ich vpred, bo storočiami zmenil sa život sám, aj tento Svet,
už to nie je len močiar, v ktorom topia sa nevinné aj vinné Duše, na povrchu vyrástol biely lotosový kvet.
ㅤ
A čo lístok okvetný z toho striebristobieleho kvetu letí v diaľ,
dotyk jeho striebristého tela mení démonov na motýle krásne, na radosť, premieňa sa pri dotyku žiaľ.
ㅤ
Zavanul teplý ranný vánok a tisíc okvetných lístkov striebristo sa mihoce počas letu v diaľ,
no kvetu na hladine dorastajú stále nové, ktože by sa o ne, ich zásobu z lona Matky-Zeme bál?
ㅤ
Lístky dopadajú do sŕdc tých, čo smútia nad tým, ako padlo mesto, kde vedľa seba stoja Louvre a Moulin Rouge,
kde stratili cit pre Hlas Otca-Stvoriteľa, už nevedia ni, čo je žena a čo muž.
ㅤ
A každé srdce, ktorého sa dotkol strieborný lesk svetla kvetu,
zaplesalo radosťou, zašumelo, sťa motýlie krídla za rozletu.
ㅤ
A striebro jagá sa a oblieta vôkol zelenej a modrej prenádhernej Zeme,
sadá do sŕdc miliárd ľudí, tam svieti svitom Luny, čo je odraz teplých lúčov Slnca, jeho energia už v tých srdciach dlho drieme.
ㅤ
Mení démonov v Ľudskom pokolení na motýle s krídlom farby striebra,
každý jeden odletí tam, kam zamýšľal preňho Stvoriteľ-Otec domov, kde môže piť do sýtosti z blahobytu žriedla.
ㅤ
Mení zlobu, zlosť a nenávisť na pokoj a na teplú, hebkú Lásku v Duši,
nech už spory otca, syna, matky, dcéry, bratov a sestier na ceste ukázanej Jeho Hlasom, Ľudstvu už nestoja v ceste, nech tie spory Ľudstvu neškodia už, nech ho nigdá viac táto tiaha neruší.
ㅤ
Nevedomosť, tú zvôľu, ktorú plodí svojim chybným krokom vôľa slobodná,
každý dotyk strieborného lístka okvetného mení na rozlíšenie dobrého a zlého v Duchu Čeloveka, zmena to nie je náhodná.
ㅤ
Otec-Stvoriteľ, tys vševedúci a všemocný, ďakujem Ti za toto zjavenie a tento strieborný kvet na hladine vodnej,
som vďačný za Ľudstvo, ktoré smeruje z cesty smerom do nebytia ku ceste Tvojej, náročnej, no schodnej.
ㅤ
Otče-Stvoriteľ i Ty Matka-Zem, som vďačný za to, že pomôžete Ľudstvu zastaviti vojny, sváry,
nech konečne brieždenie prinesie teplý vánok, čo sťa ruka na nebesiach konečne zotrie zo sŕdc, hladených listkom lotosovým, všetky temné chmáry.
ㅤ
Som Vám vďačný a modlím sa v túto neskorú hodinu, tichej noci čas,
aby Váš Hlas a pohladenie jemné, dotklo sa sŕdc na modrej a zelenej Zemi, miliardy, miliardy ráz.
28.7 2024
