Letný vietor, prináša časy zmeny,
keď z húsenice v kukle vytiahne sa motýľ drahocenný.
ㅤ
Jeho krídla roztiahnuté, sťa diamanty na oblohe žiaria,
trblietavé vlny jeho hlasu, zlé emócie, myšlienky čierne od štítov Tatry až po korene Karpát do zlatého a bieleho svetla halia.
ㅤ
Mávnutie krídla, šepot trblietavý vôkol anjela s vlasom plavým chmáry odháňa,
ďalším poryvom vetra krídiel trblietavé blesky Lásky k sebe, aj ku sestrám a bratom svojim, národu Slovenskému vo všetky srdcia voháňa.
ㅤ
Spev hlasu jeho šíri sa na nebesiach, odráža sa od štítov Tatry, úrodných polí zelených a slastnej sviežej našich vôd a jazier hladiny,
mení energie krútiace sa besne nad Slovenskom na teplý letný vánok, prináša pokoj ku každému srdcu Otca, Matky, detvy okolitej, do každej Slovenskej rodiny.
ㅤ
Ozvena toho šeptu jagavého, letí až do jaskýň našich, ku koreňom hôr, ku kostiam Matky-Zeme,
odtiaľ širi sa kameňom, pôdou kyprou plnou života darovaného jej Otcom-Stvoriteľom hladiac všetky korienky a zrnká, v ktorých život Ľudstva na storočia vopred drieme.
ㅤ
Letí aj mestom kamenným, ktoré spájalo po veky Bratstvo národov a Ľudu nášho, ktorým prinášalo Slávu,
temné sily čiernokňažné, uragány búrok menia sa na dážď červených listkov ruže, ako hlas zamatových krídiel halí ju, do zlatistého svetla hávu.
ㅤ
Motýľ ďalej spieva, družinu s jedným veľkým srdcom hľadá,
tu vidí, že družina tá, biely papier, perá v ruky berie a spoločne za veľký stôl v hlbokom hovore, si sadá.
ㅤ
Umĺklo kvilenie búrok, nastal čas vďaky vzdania,
po ňom družina táto a ďalšie, ktoré prídu po nej, pustí sa znova do lepšieho Sveta pre detvu našu budovania.
ㅤ
Preto píšte, čo šepkal motýľ hlasom trblietavým, jeho slová niesol ďalej po krajine hôr, polí, lúk a jazier letný vánok,
tie slová, ktoré deťom s vlasom hnedým ako orech aj pobelavo plavým, priniesol ten vytúžený sladký spánok.
ㅤ
Otče Nebeský, Matka Zem, vďaku ku vám priniest chcem, vďaku za chlieb, vodu, ambróziu med,
vďaka za to, že ste dovolili motýľovi krehučkému, upokojiť pre Ľud môj milovaný, tento krásny hôr a dolín svet,
ㅤ
vďaka za to, že Ľud, čo mi je tak drahý,
bude mať teraz aj na veky prichodevšie, osud vždy odteraz ked nezíde viac z cesty, iba blahý,
ㅤ
som vďačný, že krídla moje krehké mávnutím zmeniť smú temnotu na svetla jas,
veď temnota je v noci, keď národ oddychuje, zahali do plášťa hodvábneho, každú zo svetskych krás.
ㅤ
No keď tma sa zmení vo svetlo jasné,
v každej Duši v každom srdci Čelovečom vzplanie oheň silný, ožiarujúc všetko skryté, no prenádherne krásne.
ㅤ
Preto prijmite Otče-Stvoriteľ náš aj Mať-Zem naša za krehkého motýľa aj všetky živé bytosti,
vďaku za dar rozlíšenia zleho od dobrého, za transformácie tela, Ducha a aj Duše schopnosti.
ㅤ
Halí svetlo zlatisté a biele, vrcholky hôr, polia, lesy aj mokrade,
motýľ šepká slová vložené do jeho srdca Otcom-Stvoriteľom, usmievajúc sa, zosadnúc v zelenom lese, na liste paprade.
ㅤ
8.Augusta 2024
