V to ráno, keď utíchnu spory,
zletí zlatý motýľ znova na Matičku Zem, z vrcholca nekonečnej Hory.
ㅤ
V to ráno, keď ľudia povedia dosť, že je sporov koniec,
bude ráno, keď šum motýlich zlatých krídiel rozoznie radosti v srdci zvonec.
ㅤ
V to ráno, keď teplý vánok od Karpát a Tatier priveje briezdenie,
bude deň, keď ľudia povedia konečne sporom: „NIE!“
ㅤ
A keď vojna, to strašné slovo vyletí zasa z dvorca dvanástich zlatých hviezd,
keď slovo vojna skríkne, ako toľko krát za storočia prešlé Union Jack, či to strašné slovo vojna z dvorca bieleho päťdesiatich hviezd a trinastich pruhov sa bude niesť.
ㅤ
Svet sa zmenil. To slovo už len, ako čierny dym letí na nebesá,
rozptýli sa v teplom vánku brieždenia, dym zmizne, na nebesiach len kotúč Slnca-Vratka úsmevom zlatým smeje sa.
ㅤ
Havran odlieta. S ním odlietajú vojna, utrpenie s ňou spojené a prichádza mier,
ako však bude vyzerať budúcnosť, vytvorená na Matke Zemi pre národy slovom zmier?
ㅤ
Znova zazelenajú sa lúky, zlatom obsypú sa úrodné polia,
no zostanú spomienky na strašné doby prešlé, ktoré v srdciach Ľudstva stále bolia.
ㅤ
V to ráno krásne, v ten teplého vánku deň,
modlí sa syn Čeloveka ku zraku a sluchu Otca-Stvoriteľa, by rozkvitla by Jeho pravda, spadol závoj Ľudstvu z očí, skončil sa lži a besov plný sen.
ㅤ
Otče-Stvoriteľu, čo si nás na svoj obraz z kostí Matky-Zeme na tento svet priviedol,
prosím Ťa Otče, nie za mňa no za Ľudstvo, ako celkok, aby si nás ku poznaniu Rozlíšenia doviedol.
ㅤ
Rozpoznanie zlého a dobrého, to je to, čo chýba teraz Ľudstvu, dietkam Tvojim a ich Dušiam,
moja Duša tiež už horí ohňom odhodlania, túto prosbu priniesť v toto ráno Otče-Stvoriteľu ku Tvojmu Duchu, Tvojim ušiam.
ㅤ
A ako potom, čo Rozlíšenie otvorí každé jedno dietko Matky-Zeme a naplní ho po okraj Duše svetlo poznania,
nastane vek zlatý, bezo sporov, nastave vek Lásky Brata k Bratu, spolupráce,veku Lásky k Matke-Zemi a Otcu-Stvoriteľu a jej od Ľudstva jednotného vyznania.
24.7 2024
