Oceán v kvapke vody

V tej kvapke, ktorá sa z prázdnoty sveta rodí,

v tej jednej kvapke, prebýva celý oceán vody.

ㅤ

V tej kvapke, oceánu svetla všetka sila lejúca sa nebesami na nočnej oblohe sa skrýva,

v tej kvapke usmieva sa odraz Stvoriteľa, ktorý v oceáne svetla svoj večný sen sníva.

ㅤ

V tej kvapke, rodí sa vesmír a slncia žiarom svojim napĺňajú oceán novým svitom,

v tej kvapke menia sa sny na reálnosť bytia, rodí sa život, mihoce sa vo víre bytia, tanci hbitom.

ㅤ

V tej kvapke rodí sa vedomie, rodí sa slobodná vôľa,

v tej kvapke rodí sa cit Lásky, pocit šťastia, ale aj emócie utrpenia a aj bôľa.

ㅤ

V tej kvapke, ktorá je tak ladná, aj keď nemá hranice,

v tej kvapke sídli svetlá Duša, telo vôkol kvapky sťa oceán sa rodíce.

ㅤ

Prišiel prvý úder Srdca, kvapka od tých dôb v ňom našla svojho bytia skrýšu,

v tej kvapke svetlo ďalej rozlieva sa, buduje si potichu svoju prekrásnu svetlom naplnenú ríšu.

ㅤ

Prišla prvá myšlienka a v tej kvapke v Srdci, zablysol sa nový jas,

z kvapky svetlo rozjasnilo myseľ detskú dúhou, darovalo mysli obraz krás.

ㅤ

Z tej kvapky, svetlo svieti, no závoj zahaľuje jeho krásny svit,

z tej kvapky vyšiel šepot, dotknuvší sa Srdca, mysle: „Chceš naozaj bez krásy svetla, Lásky, žiť?“

ㅤ

Myseľ začula ten šepot v snoch, nociach tichých, obrátila k Srdcu zrak,

Srdce odhalilo závoj, zahaľujúci tú kvapku: „Áno, ona naozaj svieti tu, vo mne, je to vskutku tak“.

ㅤ

Od tej noci dúha znova víta myseľ, ligotavým svitom rozlieva sa do celého tela,

pohladiť chce každý kúsok, nikdy jej nie je dosť, nikdy nebude jej veľa.

ㅤ

Ak keď sa myseľ dotkne, tej bezhraničnej kvapky, v ktorej oceán svetla zurčí,

vezme tú kvapku, ten oceán svetla, myseľ pod vedením Srdca, energii nekonečna v tejto kvapke, nový smer, pre tvorenie Lásky v svete vôkol seba určí.

ㅤ

Tá kvapka Čeloveče, je dar Stvoriteľa Tvojej mysli, vedenej Srdcom Tvojim, na celý bytia čas,

tá kvapka Čeloveče, je dar Stvoriteľa, žiariaci za závojom Srdca v každom z nás.

Miroslav

13.11 2024

Leave a reply