V tej kvapke, ktorá sa z prázdnoty sveta rodí,
v tej jednej kvapke, prebýva celý oceán vody.
ㅤ
V tej kvapke, oceánu svetla všetka sila lejúca sa nebesami na nočnej oblohe sa skrýva,
v tej kvapke usmieva sa odraz Stvoriteľa, ktorý v oceáne svetla svoj večný sen sníva.
ㅤ
V tej kvapke, rodí sa vesmír a slncia žiarom svojim napĺňajú oceán novým svitom,
v tej kvapke menia sa sny na reálnosť bytia, rodí sa život, mihoce sa vo víre bytia, tanci hbitom.
ㅤ
V tej kvapke rodí sa vedomie, rodí sa slobodná vôľa,
v tej kvapke rodí sa cit Lásky, pocit šťastia, ale aj emócie utrpenia a aj bôľa.
ㅤ
V tej kvapke, ktorá je tak ladná, aj keď nemá hranice,
v tej kvapke sídli svetlá Duša, telo vôkol kvapky sťa oceán sa rodíce.
ㅤ
Prišiel prvý úder Srdca, kvapka od tých dôb v ňom našla svojho bytia skrýšu,
v tej kvapke svetlo ďalej rozlieva sa, buduje si potichu svoju prekrásnu svetlom naplnenú ríšu.
ㅤ
Prišla prvá myšlienka a v tej kvapke v Srdci, zablysol sa nový jas,
z kvapky svetlo rozjasnilo myseľ detskú dúhou, darovalo mysli obraz krás.
ㅤ
Z tej kvapky, svetlo svieti, no závoj zahaľuje jeho krásny svit,
z tej kvapky vyšiel šepot, dotknuvší sa Srdca, mysle: „Chceš naozaj bez krásy svetla, Lásky, žiť?“
ㅤ
Myseľ začula ten šepot v snoch, nociach tichých, obrátila k Srdcu zrak,
Srdce odhalilo závoj, zahaľujúci tú kvapku: „Áno, ona naozaj svieti tu, vo mne, je to vskutku tak“.
ㅤ
Od tej noci dúha znova víta myseľ, ligotavým svitom rozlieva sa do celého tela,
pohladiť chce každý kúsok, nikdy jej nie je dosť, nikdy nebude jej veľa.
ㅤ
Ak keď sa myseľ dotkne, tej bezhraničnej kvapky, v ktorej oceán svetla zurčí,
vezme tú kvapku, ten oceán svetla, myseľ pod vedením Srdca, energii nekonečna v tejto kvapke, nový smer, pre tvorenie Lásky v svete vôkol seba určí.
ㅤ
Tá kvapka Čeloveče, je dar Stvoriteľa Tvojej mysli, vedenej Srdcom Tvojim, na celý bytia čas,
tá kvapka Čeloveče, je dar Stvoriteľa, žiariaci za závojom Srdca v každom z nás.
Miroslav
13.11 2024
