V hájoch, kde Matka Zem sfarbila listy šatu svojho do teplých farieb jesene,
v tých hájoch plných vôní, svetla zapadajúceho slnca, hľadal tam syn Čeloveka svoje korene.
ㅤ
Našiel tam dúhu, ktorú videli v oknách sveta predtým iba jeho deti,
našiel tam v studni hlbokej diamant žiariť, pochopiť pomohol mu On, že to jest svetlo, čo v jeho Duši jasným svitom svieti.
ㅤ
Videl v tej studni, okrem toho drahokamu, aj vôkol seba utrpenie,
ľudia naokolo spali nevedomo, sťa v Krajine Zlatej, kde ľudí mnohých až po smrti Znachorovej zastihlo od vody živej prebudenie.
ㅤ
Blesky bijú len do najvyššieho stromu, no teraz blýska sa od Tatry vysokej,
hnevajúci sa Národ, Ľud vo sne spiaci, aj tých princov v krčme Znachorovej v dlhoch čertom topiacich sa, videl Človek v studni hlbokej.
ㅤ
V povestiach našich, u koreňov tých hmlistých hôr,
je varovanie pred tým v pýche padnúť do mamonu moci, majetku a slávy, o tom peje v skazkách nemý chór.
ㅤ
Princovia, ktorých vyzdvihli sme v stolec zlatý, ako volil kráľa, do Róberta z Anjou, slávny snem,
princovia hovoríme NIE krátkozrakým rozhodnutiam, na suverénny dvojkríž zlatý na trojvrší prišiel čas, nech nastane nový, slnca plný deň.
ㅤ
A princovia na stolci zlatom, nebude sa rodiť ľahko toto brieždenie,
no prevzali ste korunu a žezlo moci len z rúk Ľudu vášho, dajúc vám dôveru svoju, no tento Ľud môže povedať a hovorí, buráca sťa hrom z tej Tatry hlasné NIE!
ㅤ
Váš Ľud už neunesie bremä väčšie, už dlho je, čo splatili sme svoje dlhy,
my chceli sme MIER, keď okolo zúrila vojna, zabudli ste? Či tie mesiace nazad princovia, či je to pre vás čas príliš dlhý?
ㅤ
Bili sme sa princovia za vás tak, ako za naše rodiny,
chceli sme MIER, múdrosť rozhodnutí, bola to rieka, riava myslí, nebol to iba osamotený hlások, hlas jediný.
ㅤ
Spomeňte si princovia, stolec váš je ukovaný z bohatstva vášho Ľudu, nás a nášho zlata,
Ľud váš chce žít prácou v dostatku potrebnom a MIERI pre našich otcov a naše deti, ak povediete nás do úpadku a vojen, čaká vás po zásluhe odplata.
ㅤ
Som vďačný, povie Ľud váš, národ krásny, plný starých otcov, nás aj detí, vnukov a pravnukov, ktorí budú vidieť to nového dňa krásne brieždenie,
keď príde princom stať sa kráľmi s korunou ukutou nie z tŕnia no zo zlata, keď povedie rozhodnutia vaše jediná istina na tomto svete. Od Stvoriteľa dobra a zla rozlíšenie.
ㅤ
A potom motýľ zlatokrídly vznesie sa zas, by jemným vánkom svojich krídiel sťa vánok spríjemnil jesenné rána,
lebo pre Národ náš krásny, Národ svetla, zvolal mocne na Nebesá, a bol vypočutý, načo otvorilas šťastia zlatom vykladaná brána.
ㅤ
3.11 2024
