Drahý drahocenný brat

Drahý, drahocenný brat,

píšem tieto slová, bo spoločná púť našich sŕdc, nedáva mi spať.

Si bojovník a nikdy neutekals z vravy bitky,

kým z nepriateľov svetla, Čelovekov, nezmenil si na zlatých motýľov aj posledné zbytky.

Kto boli predci naši pochopil si, no nenachádzaš preto na Duši svojej zmier,

Duch tvoj kričí, trhá sa na milióny kúskov, keď predci tvoji kričia: Synu, bratu. Mier.

Tie stavidlá, ktoré otvorené sú a prúdi cez ne život mimo telo,

myšlienka stačí na to, aby sa im samým zavriet chcelo.

Slobodnú vôľu nám podaroval Otec-Stvoriteľ, slobodnú vôľu prijatia, či neprijatia samého seba,

každý znás rastie do výšin nebies, ako klas, z ktorého potomkovia naši, budú jesť voňavý životadarný kúsok chleba.

No v čase, kedy Človek stojí na rázcestí, dumá, ktorou cestou dať sa a ktorou nie,

modlím sa k Otcu-Stvoriteľu pre teba drahý bratu, modlim sa, by naplnilo Ducha tvojho Jeho darom, ktorým je správnej a nesprávnej cesty rozlíšenie.

Aby uvidel si tvojich slávnych predkov svet ich očami a počul si ich hlas,

aby pocítil si ich lásku k potomkom napriek vekmi, ktorú nosí v srdci každý z nás.

Svetlo ožiarilo Dušu, drahocenný klenot naplnil sa Jeho zlatobielou žiarou,

Duch brata drahého a cenného tomuto Svetu už nie je trápený žiadnou temnou chmárou.

Kúpe sa v rozlíšení Otca-Stvoriteľa, svoju vlastnú vôľu použil na rozhodnutie, zapísal do kvapiek rieky času,

jeho vôľa bola vyslyšaná na vysokej hore, kde aj motýľ zlatokrídly od vekov počúva šepot Jeho nádherného hlasu.

 

17.8 2024

Pridaj komentár