Z čoho sa skladá bytosť zvaná Čelovek,
Otcu-Stvoriteľu aj Matke-Zemi tak drahá.
ㅤ
Telo a s nim pole vôkol tela Duša si nosí veky jak oblek,
jemné telá a čakry sú pre ňu sťa pre stromy vlaha.
ㅤ
Telo zdieľa Čelovek len s najbližším, oddáva sa druhému, najhlbšou z Lások,
pole vôkol tela sa však stále s druhými poliami prepletá,
ㅤ
ak nie je čisté od blokov a strádaní, vyvolá u druhých priveľa vrások,
preto od začiatku vekov znie: „Zmeň seba, Čelovek“, to je tá najvyššia obeta.
ㅤ
A čo je tá zmena, tej slobodnej vôle hlas,
ktorý šepká zo svedomia tvojho hlbiny?
ㅤ
Že musíš sa pýtati svedomia znova a zas,
či kvôli telu a zdieľaniu s najbližším a v poli telesnom čo vyžaruje vôkol k druhým máš bytosti, starosti, možno aj trhliny.
ㅤ
A keď máš v poli nezhody, nenávisť ku konkrétnym ľuďom,
či diery cez ktoré cestujú do tela bytosti,
ㅤ
vymaž ich z poľa svojho spolu s hrozbou a so studom,
potom sami prídu k tebe, bo už nemáš pre nich v poli zášti, užívať ten pocit šťastia do sýtosti.
ㅤ
A ako sa to urobiť dá, či modlitbou a či kúzlom,
to tajomstvo je vekmi skryté za závojom klamu,
ㅤ
Obráť svoju vôľu k Otcu-Stvoriteľu, previazaný si s ním nerozviazateľným uzlom,
slovami „Otče nebeský odstráň z poľa vôkol môjho tela to, čo blokuje či dráždi mňa a iných ľudí“ vymažeš aj posledné zvyšky zloby, zášti, sebaklamu.
ㅤ
A keď nachádzať tam budú sa aj bytosti nechcené a bude ich dosť,
nenariekaj, vieš sa ich zbaviť čochvíľa,
ㅤ
odídu od Teba, bo sú ten tebou pozvaný no nechcený hosť,
slovami: „Otče nebeský, odstráň ich z môjho tela, poľa vôkol môjho tela, na dobro mne a všetkym živým bytostiam.“, zmeníš ich myšlienkou v zlatého motýľa.
ㅤ
A kam odletia tie zlaté motýle, v aký ich pošleš svet,
akou energiou naplníš ich cestu, abys Otcu-Stvoriteľu nepriniesol na čelo malinku vrásku?
ㅤ
Pošli ich na miesto, ktoré im určil On, na cestu im svieť,
tou myšlienkou čistou, želanie pomôcť im premeň na Lásku.
Miroslav
7.12 2024
