Jej snedé telo, uvoľnené v príboji noci,
tie pery, šepkajúce láskyplný cit,
v tú noc, kedy zábrany stratili na svojej moci,
keď oknom, svietil na nich oboch len mesačný svit.
ㅤ
Keď jej pery jemné ako letný vánok,
vtisli pečať lásky, voňavú sťa puky ruže kvitnúce,
keď ovial myseľ oboch príjemný a lahodný spánok,
prišla myšlienka cesty na vrchol Hory, na spoločné ich veky budúce.
ㅤ
Pochybujem, bojím sa, šeply tie ohnivé pery,
že naša cesta sťa koryto rieky, bude mať dve oddelené ramená,
neboj sa, nikdy nevzdaj sa ku Nemu dôvery,
držať ťa bude ako dnes ja, na ceste na vrcholec Hory, v Srdci nastane ti premena.
ㅤ
A keď raz stratím teba, vyleteli slová v nočné nebesá,
ako budem ďalej tu, na Matke Zemi žiť?
Oddaj sa mi, ako oddalas sa Jemu, dôvera v našich Srdciach, jagá, žiari, skveje sa,
bude nás viesť svedomie, neha, lásky cit.
ㅤ
A keď vznikne jedného dňa nový krásny život,
zo spojenia našich duší, našich tiel,
je tento svet, ktorý žijeme v neistote bytia prostí raja Adama a Evy výhod,
je tento svet pre anjelov z lona matky prichodivších, prežiť, trpieť, ľúbiť, je to pre nich cieľ?
ㅤ
Aj my máme krídla, no chodíme s hlavou od nebies preč sklonenou,
v Duši kvapku nosíme, ktorá sťa celý oceán silne šumí, ktorá sťa celý vesmír svetlom Jeho svieti,
Sami sme svetlom, osudom našim je nájsť tú kvapku v sebe strhnúc reťaze čo ťahajú nás cestou utrpením, smútkom zronenou,
darujúc ten dar pochopenia, že sme čiastočkou Jeho tela, Jeho duše, pre našich vnukov, a ich deti.
ㅤ
Jej telo, uvoľnené búrkou vášne, spočinulo v objatí jeho náruče,
usnúc spánkom slastným, k nim obom v plnej dôvere,
trblietavý motýľ zlatokrídly vyletel do výšin mesačného splnu obruče,
zanechajúc na hrudi nad bijúcim Láskou Srdcom, jej hebké tmavé kadere.
ㅤㅤ
Miroslav
20.11 2014
