Lada

Na zlatú hviezdu vprostred vlasov plavých lúč Slnca-Vratka padá,

spod mihalníc sťa dva belasé opály nebeské, žiaria oči krásky, dievčaťa menom Lada.

ㅤ

Jej úsmev je sťa žiara hviezd, vprostred temnej bezmesačnej noci,

jej dotyk, teplý, nežný, hebký, pôsobí sťa kúzlo, príroda vôkol nej sa podvoľuje jej čarovnej moci.

ㅤ

Jej hlas zneje ako vánok šepkajúci v lesnú tôňu v hmle, keď ju rozožiaria ranné zore,

tanec jej bosých nôh v rose rannej trávy šumí, sťa rozbúrené more.

ㅤ

A kto je tá víla lesná, ľúbené dietko Božie, plavovlasá kráska?

Je to dar od Stvoriteľa Čelovekom. Je to Harmónia Vsehomíra. Je to najčistejšia Láska.

 

21.4 2024

Leave a reply