Svätoháj stíchol, prikryl ho srieň,
vo vetre lietajú chumáče snehu,
deň sa skrátil, predĺžil sa noci tieň,
Morena mrazivú rozdáva svetu nehu.
ㅤ
Advent je ticha, premýšľania čas,
veselosť jesene strieda pokoj zimy,
Miesto zvuku huslí počúvať vnútorný hlas,
byť v kruhu rodiny a napĺňať sa bytím s nimi.
ㅤ
Na Barboru dievky opatrujú halúzku,
z čerešne, vo váze spí jarný svet,
Lucia nesie svit Stvorenia v dedine po kúsku,
jej svetlom zobudí v halúzke spiaci kvet.
ㅤ
Na Luciu dievčatá čistili dedinu a všetky domy,
vo každom rohu bol počuť šuchot husích pier,
Lucia sprevádza, nech zdravé sú sťa jarné stromy,
nech zatvoria zámky zla otvorenych dvier.
ㅤ
Na štedrý deň Luciine oči šťastím horia,
požehnané jabĺčko, cesnak,na stole chlieb a med,
detváky sa s pôstom už od rána boria,
večer prasiatka zlatého vidia prenádherný svet.
ㅤ
Pod obrusom peniaz, slama, zlatý klások pšenice,
nakŕmený ako prvý kocúr, sliepky dobytok,
by Stvoriteľ kláskov, slamy, peniažtekov zoslal znova tisíce,
by pre zver, vtáky aj ľudí bol v novom roku nadbytok.
ㅤ
Od dverí k dverám prichádzajú koledníci,
keď Morenina meluzína duje svoju pieseň,
Lucia ich víta teplom, koláčikmi voňavými ako leto vo kvetnici,
stolom plným darov, čo priniesla jeseň.
ㅤ
Od Troch kráľov až po slávnu Popolcovú stredu,
fašiangy a veselosť zas prišla do dediny,
Klobásy, tlačenka a škvarky, robili z varenia vedu,
šunka, masť a jaternice šli do každej rodiny.
ㅤ
Husle a basa, cimbal budú hrať pokiaľ bude treba,
zábava, bál, masiek plno,v medvedej koži mládenec,
po tanci rozlomia v páre spolu chutný krajec chleba,
ozdobia si na jar stuhou korbáč a na Máji pred jej domom veniec.
ㅤ
Meluzína stíchla, sneh sa topí, Morena stráca moc,
pochovať basu idú všetci veselo,
Dlhý deň začne striedať dlhú noc,
za jarou sa Morene aj Lade zacnelo.
ㅤ
V brezovom háji za štebotu vtákov,
snežienky a prvosienky hľadá,
prichádza s odchodom ťažkých čiernych mrakov,
Moreny zimu strieda jar a čarokrásna Lada.
ㅤㅤ
Miroslav
9. Septembra 2026
inspirované mojou prekrásnou manželkou Luciou
