V tento deň sviatočný, keď konečne noc sa skracuje a začína zas vyhrávať svetla plný deň,
pod prikrývkou z bieleho snehu od Dukly až po koniec Karpát, národ náš sní svoj nočný sen.
Srdcia v tú noc spojili sa v jedno, bijú sťa zvon pre sviatok svetla, nie je to po prvý raz,
z úderov toho mocného Slovenského srdca, zaznel sťa šum vetra tichý jemný hlas.
Deťom v túto noc daj Otče svoje svetlo, nech sťa diamanty žiaria, čisté a krásne bytostí,
starým rodičom daj zdravie a energiu života, nech s vnúčatami radujú sa, šťastie rozdávajú, vrchovato a do sýtosti.
A všetkým Otče bez rozdielu v túto noc, keď tma ustupuje svetlu, ako naše dávne zvyky pravia,
očisti telá i Duše všetkých ľudí, naplň ich svetlom svojim, nech radujú sa zo šťastia bytia, zo žiarivého zdravia.
A každý, kto má na Duši uzamknutú svoju strasti plnú trinástu komnatu,
pomôž k nej otvoriť dvere, nech vyplní aj toto miesto svetlo Tvoje, zahojí ju, sťa na kabáte záplatu.
A ak stretneš v nej tmu, bôľ, trýzne, choroby, pokušenia či stemnelé tvory,
usmej sa na ne Otče ako Vratko-Slnce usmieva sa na Slovenské lúky, háje polia, zátoky a hory.
Každú chorobu či tela abo Duše, pokušenie, trýzeň, bolesť zmeň v húseničku, ktorá zíde dole z toho zákutia,
kde mali s ostatnými svoje bydlá,
aby zmenila sa na zámotok, z neho na motýľa jagavého, ktorý v Tvojom svetle povystiera krídla.
A odletí do toho svetla, svojho predurčenia zmenený na krásu, milióny krídel naraz zašumia v tento posvätný čas,
keď ozval sa ten šepot v mocnom srdci Slovenského ľudu, očistivší Duše, telá všetkých z nás.
24.12 2023
