V brezovom háji, za štebotu vtákov,
snežienky a prvosienky hľadá,
ㅤ
v žiare slnca, hrejúceho spoza mrakov,
po machu, jarnej tráve kráča čarokrásna Lada.
ㅤ
ㅤ
Díva sa na sprievod, spievajúci pieseň,
na čele panák zo slamy v starých šatách odený,
ㅤ
Morena odíď, prídi zasa, keď končiť bude jeseň,
symbol zimy plamene objímu a je do vody hodený.
ㅤ
ㅤ
Dievčence spevom prebúdzajú jar,
bahniatka do vázy pre rodinu odberajú,
ㅤ
Slniečko svieti, niet na oblohe chmár,
chlapci v lese strom na Máj vyberajú.
ㅤ
ㅤ
Radosti predchádzal po zime pôst,
junáci pletú už vŕbové korbáče,
ㅤ
Veľká noc prináša radostí dosť,
na stole vajíčka-kraslice, koláče.
ㅤ
ㅤ
Šibačka, vodu dá potok či struža,
dievčatá vyšibať by zdravé boli,
ㅤ
obliať ich vodou nech kvitnú sťa ruža,
nech plodnosť Lady je v rode aj na poli.
ㅤ
ㅤ
Mládenci prinesú vybraný strom,
devojné vrcholec stuhami ozdobia,
ㅤ
Jeden na dedinu a pred každý dom,
dievčaťa na vydaj, pytačiek poslovia.
ㅤ
ㅤ
Lada sa prechádza v dubovom háji,
stretáva Jarila, v očiach nežnosť danú jarným kvetom,
ㅤ
Svet okolo žiari, kvitne, ako v raji,
vymieňa si miesto Ladina jar s Jarilovým letom.
ㅤ
ㅤ
Každý lúč Jarila v ráne ligotavom jemne hreje,
úsmev jeho očí nežne hladí v poli klas.
ㅤ
V korunách stromov vtáčí sonet zneje,
leto v sadoch, záhradách aj lúkach rodí mnoho krás.
ㅤ
ㅤ
V kvapkách rosy vidí dúhu i svoj odraz spanilý,
na steblách trávy tancuje, jej spev nesie do diaľ vánok
ㅤ
„Život je dar Stvoriteľa pre tento svet premilý“,
spieva víla Živa a príroda kvitne, rastie, nemyslí na spánok.
ㅤ
ㅤ
Na začiatku leta prišiel Turíc čas,
dievčence zdobia ratolesťou bránu, dom,
ㅤ
do výšav už vyrástol v poli zelenučký klas,
nezrelými plodmi z kvetov obsypal sa strom.
ㅤ
ㅤ
Cez leto prichádza jarnej lásky plod,
v hniezdočkách, maštaliach no i v srdciach ľudí,
ㅤ
svadbou sa cez leto spája s rodom rod,
v budúcnosť šťastlivú nádej v svadobčanoch budí.
ㅤ
ㅤ
Na svätého Jána horia ohne, vatry,
očistiť si Ducha možno mužom v túto noc,
ㅤ
svietia kopce v Karpatoch aj Tatry,
vode, ohňu a bylinám je v deň tento požičaná veľká moc.
ㅤ
ㅤ
Voda, kvapky rosy očisťujú v ten deň devy,
tancujú so Živou v tráve, hladí ich mach,
ㅤ
zázraky sa dejú, zlo mizne, ako keď od zrna opadajú plevy,
žiadna z nich v ten deň nemá v lese strach.
ㅤ
ㅤ
Živa s nimi vije vence z najkrajších leta kvetov,
S ľubovníkom, materinou dúškou, palinou sa vrátia šatkami plnými,
ㅤ
vence na potoku púšťajú, nech vyveštia im múdrosť z iných svetov,
byliny sušia Jarilovými lúčmi jemnými.
ㅤ
ㅤ
Klasy dozreli, čerešne, jablká v sade voňajú,
kosenia, mlatby, zberu prvého nastal v lete čas,
ㅤ
Dožinky, jarmoky, hody zas volajú,
radosť z darov prírody, kým príde prvý mráz.
ㅤ
ㅤ
Živa vije dožinkový veniec, prichádza jeseň,
Radegast ju volá v poryvoch vánku.
ㅤ
hladí ho po vlasoch, hojnosti prianie šepká jej pieseň,
matku Zem ukladá k jesennému spánku.
ㅤ
ㅤ
Pominulo leto, prichádza jeseň,
Radoslavy oči zelené sa smejú,
ㅤ
z polí, sadov zneje žatvy pieseň,
teplé vánky ju v srdcia ľudí vejú.
ㅤ
ㅤ
Radegast jej nesie vienok klasov,
usmeje sa, pridá listy vínnej révy,
ㅤ
sťa korunu ovenčí ním vrchol dievčích vlasov,
spolu počúvajú Duše polí spevy.
ㅤ
ㅤ
Mládenci a devy kukurice šúpu klásky,
ako pri priadkach, počuť žarty, smiech,
ㅤ
pri červenom klase deve môžu dať bozk z lásky,
klas rozhodol, že ten bozk nie je hriech.
ㅤ
ㅤ
Na Michala končil sa na poliach rok,
úrody hojnosť slávili jarmoky a veselice,
ㅤ
po ňom sa krátil čas dňa a lúčov slnca tok,
po révu jesennú chodí gazda do vinice.
ㅤ
ㅤ
Radka v kroji vyšívanom v tanci sa krúti,
Katarínska zábava je posledný radosti hlas,
ㅤ
kým oblohu temnota studených mrakov nepomúti,
a nenastane zimy, ticha a pokoja čas.
ㅤ
ㅤ
V domoch svieti svetlo dlho do noci,
je čas priadok, párania peria a rozprávok,
ㅤ
šikovné ruky dievčie pradú nite, kým je tma pri moci,
skaziek o princeznách, drakoch, hrdinoch je viac každý rok.
ㅤ
ㅤ
Na svätého Ondreja dievky sa červenajú,
o veštení manželstva je v novembri tento deň,
ㅤ
čo olovo vo vode, ploty im do vienka dajú,
či krásneho? Silného hrdinu? Či splní sa ich dievčí sen.
ㅤ
ㅤ
Svätoháj sfarbil sa jesene farbami,
červenú, žltú dnes v prírode treba,
ㅤ
zorané polia sú pokryté brázdami,
po zimnom oddychu bude na rok chleba.
ㅤ
ㅤ
Jeseň sa skončila, vejú vetry zimy,
Radegast v dome zložil veniec Radke z vlasov,
ㅤ
Morena bude teraz šepkať zimné slová meluzíny,
v domoch slovenských bude voňať chlieb zo zlatožltých klasov.
ㅤ
ㅤ
Svätoháj stíchol, prikryl ho srieň,
vo vetre lietajú chumáče snehu,
ㅤ
deň sa skrátil, predĺžil sa noci tieň,
Morena mrazivú rozdáva svetu nehu.
ㅤ
ㅤ
Advent je ticha, premýšľania čas,
veselosť jesene strieda pokoj zimy,
ㅤ
Miesto zvuku huslí počúvať vnútorný hlas,
byť v kruhu rodiny a napĺňať sa bytím s nimi.
ㅤ
ㅤ
Na svätú Barboru dievky opatrujú halúzku,
z čerešne, vo váze spí jarný svet,
ㅤ
Lucia nesie svit Stvorenia v dedine po kúsku,
jej svetlom zobudí v halúzke spiaci kvet.
ㅤ
ㅤ
Na svätú Luciu dievčatá čistili dedinu a všetky domy,
v každom rohu bol počuť šuchot husích pier,
ㅤ
Lucia sprevádza ich, nech zdravé sú sťa jarné stromy,
nech zatvoria zámky zla otvorenych dvier.
ㅤ
ㅤ
Na štedrý deň Luciine oči šťastím horia,
požehnané jabĺčko, cesnak,na stole chlieb a med,
ㅤ
detváky sa s pôstom už od rána boria,
večer prasiatka zlatého vidia prenádherný svet.
ㅤ
ㅤ
Pod obrusom peniaz, slama, zlatý klások pšenice,
nakŕmený ako prvý kocúr, sliepky dobytok,
ㅤ
by Stvoriteľ kláskov, slamy, peniažtekov zoslal znova tisíce,
by pre zver, vtáky aj ľudí bol v novom roku nadbytok.
ㅤ
ㅤ
Od dverí k dverám prichádzajú koledníci,
keď Morenina meluzína duje svoju pieseň,
ㅤ
Lucia ich víta teplom, koláčikmi voňavými ako leto vo kvetnici,
stolom plným darov, čo prinieslo leto, jeseň.
ㅤ
ㅤ
Od Troch kráľov až po slávnu Popolcovú stredu,
fašiangy a veselosť zas prišla do dediny,
ㅤ
Klobásy, tlačenka a škvarky, robili z varenia vedu,
šunka, masť a jaternice šli do každej rodiny.
ㅤ
ㅤ
Husle a basa, cimbal budú hrať pokiaľ bude treba,
zábava, bál, masiek plno,v medvedej koži mládenec,
ㅤ
po tanci rozlomia v páre spolu chutný krajec chleba,
ozdobia si na jar stuhou korbáč a na Máji pred jej domom veniec.
ㅤ
ㅤ
Meluzína stíchla, sneh sa topí, Morena stráca moc,
pochovať basu idú všetci veselo,
ㅤ
Dlhý deň začne striedať dlhú noc,
za jarou sa Morene aj Lade zacnelo.
ㅤ
ㅤ
V brezovom háji za štebotu vtákov,
snežienky a prvosienky hľadá,
ㅤ
prichádza s odchodom ťažkých čiernych mrakov,
moreny zimu strieda jar a čarokrásna Lada.
Autori a inšpiracia: Miroslav, Lucia, Radoslava a Lada
dokončené 9.9 2026
