Dnes by som chcel ctenému čitateľovi môjho blogu pripomenúť, že dnes je jedno smutné a zároveň dobré výročie. Dnes, pred 80 rokmi skončila druhá svetová vojna. Bol to jeden z najchmúrnejších míľnikov posledných 6tich generácií. Len na Slovensku sa počet obetí medzi členmi nášho národa a tu s nami žijúcimi národnosťami, ktoré na našej zemi, danej nám Bohom, ako pisal Samo Chalupka v Mor ho, žijú v mieri, odhaduje na 100 000 mŕtvych.
Do vojny sa zapojil aj môj dedo Ján Sagan st., nech mu svetlo slávy večne svieti. Keď sa môj otec po vojne pýtal deda, prečo vlastne šiel, ked nemusel, tento múdry človek, ktorý nikdy neštudoval na vysokej škole, povedal: „Šiel som preto, aby moji vnuci žili lepší život, ako sme žili vtedy my.“
Počas povstania bojoval na východe Slovenska, bol nakoniec zajatý esesákmi a konca vojny sa dožil v zajatí pri Pieštanoch, kde nakoniec aj zostal žiť, oženil sa a mal.štyroch synov.
Aj takéto príbehy sa vo vojne stali. Vojna je strašná. Strýko mojej manželky spomínal, ako najstarší zo štyroch bratov, že počas vojny jeho mladší brat ako dieťa sa stal hrdinom. Ako? Ich otec bol krajčír. Šil vo Vieske kabáty a v ten deň, ked prišli esesáci na raziu do dediny, práve ukrývali v dome partizána. No počas kontroly esesákmi v dome brat Marián, milovaný učiteľ z Podolia, kde vychovával cez pol storočie ďaľšie generácie mladých ľudí, vtedy len dojča tak veľmi voňavo nakládol do plienky, že keď ho mamka prebaľovala na stole, pod ktorým bola skrýša partizána, esesáci znechutene odišli a to zachránilo rodinu, aj partizána.
Ja som celý detský život vnimal môjho otca, dôstojníka armády, ktorý každý rok viedol kladenie vencov v rodnom Hlohovci. Až, ako dospievajúcemu mi začalo dochádzať, aká strašná vojna musela byť.
Potom prišiel rok 2019 a my sme si zažili naše vlastné „Gestapo ost“ a jeho zatváranie za názor, za neuposlúchnutie rozkazu z Bratislavy. A výstrelov (vpichnutie látky v angličtine sa píše ako „shot“ a v tomto pripade je to významná suvislosť) a padlých bolo tiez veľa. 20 000 bolo len priamych mŕtvych, ďaľšie desiatky tisíc predpokladajú lekárske autority, ako zomrelý prof. Krčméry, ale aj ďalší, potom, čo sa odhaľujú súdnoznalecké dôkazy o tom, čo vlastne tie vystrely (shots) obsahovali.
No našu vojnu v roku 2019 by sme nemohli vybojovať bez ľudí, ako bol Ján Sagan a tisíce ďalších slovenských, sovietskych, rumunských, českých a talianskych vojakov, ktorí boli zranení, alebo padli pri vytláčaní Wehrmachtu a iných formácií esesákov z územia Slovenska.
Nikdy sme, ako národ okolo 2.3 milióna ľudí nechceli fašizmus. Preto prišlo Slovenské národné povstanie. Napriek tomu, že rizikom bolo vyhladenie celého národa. Hitlerom, alebo Hortym.
Ďakujeme vám všetkým, preživším i padlým. Slovákom, Sovietom, Rumunom aj ďalším národom, ktorí pomohli oslobodiť náš národ spod fašizmu a dopomohli tak k ukončeniu druhej svetovej vojny. My, národ Slovenský nezabúdame. A vieme byť vďacní.
Ďakujeme.
Miroslav Sagan
8.5 2025
Miro dufam, verim, ze vsetci nezabudame co bolo pred 80 rokmi a aj pred par rokmi.
A ja viem, ze my dvaja urcite nie . Drz sa priatelu
Pokiaľ bude pamät rodov našich dedov siahať, nezabudneme. Preto je potrebné si to pripominať, rok, čo rok
Dakujeme vsetkym, ktori sa postarali o to, aby sme mohli viest zivot, aky vedieme.
Ivanka vďaka za komentár a súhlasím. Bohužiaľ roky 2019-23 ukázali, že obdobie podobné tomu, len s menej strieľaním, ale obrovskou traumou na národe, je pokaždé len niekoľko mesiacov vzdialené, stačí, aby banda vysoko inteligentných ludí, ktorí ostatnych vidia, ako hovoriaci dobytok, skoordinovali z pozície moci médiá a represivne zložky proti svojim národom.
Toť môj sukromny názor. No veľká vojna nebude. Nie je čím bojovať. nie je vycvičené vojsko nikde v európe na to, aby mohlo realne bojovat. Preto to skusili cez shots, injekcie.
A tam sme, zasa to je môj názor, zložili skúšku dospelosti ako národ. Pretoze sme prežili napriek jednému z najhorsich terorov v wurope. Nikde to nebolo take hnusne, ako tu a viem to, lebo som tu europu precestoval. Drzte sa a vsetko dobré