Rovnováha života

Sťa zlatý motýľ vo sne,

nad krajinou Čelovek letom šiel,

 

keď krídla na mach zložil skvostne,

našiel svojej cesty cieľ.

 

 

Tu v tráve boli pníky,

v tráve, ktorú zasial čas,

 

tu s obrazmi Duše viedol polemiky,

do ticha znel ich prepletený hlas.

 

 

Peniaze sú zlo, to predsa vieš,

ten na hrudi s krížom vravel,

 

chudobný život si vekami rieš,

preto som zákaz ti byť bohatým stavel.

 

 

Manželstvo, deti, ten bradatý vraví,

výchova odníme ti na Dušu čas,

 

žena ťa všetkých síl po čase zbaví,

zákaz ti vystavím, počuj môj hlas.

 

 

Moc nad osudom tvojich ľudí,

peklo to pre Dušu ten s mečom riekol,

 

odnímem ti ju, nech Duša neblúdi,

v ceste ti prehradí tu vlastnosť priekol.

 

 

A Dušu rozvoj na prvé miesto dáme,

a Ducha nech je aký je, necháme spať

 

znalosti ako to urobiť máme,

učenec zajasal a začal kliatbu kliať.

 

 

Čelovek sa nadýchol a vrava ustala,

obrazy zamrzli jak na skle srieň,

 

Keď myseľ otvoril svetlo sa vylialo,

spoza hmly vystúpil novučký deň.

 

 

Či peniaze, ruky a hlavy bystré,

nemenili k lepšiemu tento svet?

 

Odoberám tvoj zákaz viery mistre.

Aby civilizácia kvitla, ako lúčny kvet.

 

 

Či s deťmi, nemnoží sa aj tvoje srdce,

ci v nich neprebýva myšlienok tvojich Duch?

 

Tvoj zákaz odoberám, naveky a vtrce,

myšlienka na bezdetie už nevytvára v srdci ruch.

 

 

Žena ti dá deti, dá ti teplo svojho tela,

o jej kráse budeš básne skladať, budeš piesne pieť,

 

Zákaz aj ten ruším, rýchlo ako najrýchlejšia strela,

by pri písaní básní o ladných krivkách, mohol by som v nociach bdieť.

 

 

Moc nad osudom ľudským kričia nebesá,

v dobrom srdci, sťa strom poznania rastie obsypaný kvetom,

 

v Dušiach Čelovečích progresom, láskou skveje sa,

odoberám tento zákaz, túto kliatbu z Čeloveka, zneje svetom.

 

 

A ty, Duša nemaj o rozvoj starosť, obavu

už nemusíš iba svoju cestou Čeloveku tlačiť.

 

Cestu tú ruším, pôjdeme inou, obom na Slávu,

rozvoj ľudstva, bude sa na tej púti v každom kroku zračiť,

 

 

Rozplynúc sa v hmlách na tej zelenej lúke,

Duša pohladila Čeloveka svetlom jasným,

 

zostala voľnosť v srdci, radosť Ducha, sila v ruke,

život, ktorý prežije Duša s Duchom v tele, bude už navždy krásnym.

 

18.4 2025

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár