V brezovom háji, za štebotu vtákov,
snežienky a prvosienky hľadá,
v žiare slnca, hrejúceho spoza mrakov
po machu, jarnej tráve kráča čarokrásna Lada.
Díva sa na sprievod, spievajúci pieseň,
na čele panák zo slamy v starých šatách odený,
Morena odíď, prídi zasa, keď končiť bude jeseň,
symbol zimy plamene objímu a je do vody hodený.
Dievčence spevom prebúdzajú jar,
bahniatka do vázy pre rodinu odberajú,
Slniečko svieti, niet na oblohe chmár,
chlapci v lese strom na Máj vyberajú.
Radosti predchádzal po zime pôst,
junáci pletú už vŕbové korbáče,
Veľká noc prináša radostí dosť,
na stole vajíčka-kraslice, koláče.
Šibačka, vodu dá potok či struža,
dievčatá vyšibať by zdravé boli,
obliať ich vodou nech kvitnú sťa ruža,
nech plodnosť Lady je v rode aj na poli.
Mladenci prinesú vybraný strom,
devojné vrcholec stuhami ozdobia,
Jeden na dedinu a pred každý dom,
dievčaťa na vydaj, pytačiek poslovia.
Lada sa prechádza v dubovom háji,
stretáva Jarila, v očiach nežnosť danú jarným kvetom,
Svet okolo žiari, kvitne, ako v raji,
vymieňa si miesto Ladina jar s Jarilovým letom.
26. Januára 2026
Miroslav
P.S: pokračovanie bude Rok v živote na Slovensku – Leto
