Dlhý chvostík, bystré ušká,
na raňajky banán, hruška.
Na škrekot je džungľa a ulica,
v kuchyni sa kŕmi oranžová opica.
„Ty si rozprávková?“, pýta sa Ladka nesmelo,
„Juchú bude sranda!“, smeje sa Radka veselo.
Obe baby berú ju za ruku,
utekajú s ňou za dom na lúku.
Už lezú aj na strom veľký,
nečumia doma do tabletu, telky.
Nanuky lovili sťa rybár v mrazničke,
potom si prišli po pusinku k mamičke.
Grimasy, skákanie po gauči, smiech
jazyk von, bláznenie, to nie je hriech.
Idú piecť bábovku, umyjú si labky, ruky,
kuchyňa, aj s mamou sú celé od múky.
Potom sa okúpu a idú spať,
s opicou budú sa aj v noci hrať.
A keď sa zobudia s úsmevom na líci,
povedia nám ďalší príbeh o opici.
20.3 2026
Venované mojim dcéram Radoslave a Lade, ktoré včera tak pomaly zaspávali a stále rozprávali o opici a o tom, čo všetko vyvádzala.
