V tichom šume lístia stromov lesnej tône,
pasú sa na tráve smaragdovej štyri kone.
Piaty kôň na nebeskom moste sťa slnce žiari,
hrdina z ríše na nebesiach, pozerá na kone z diali.
*
Prvý kôň je Popolvára tátoš verný,
pasúc sa na nebies lúke sťa drahokam nádherný.
Popolvára niesol cez medenú, striebornú a zlatú horu,
na jeho chrbte Popolvár zrúbal ježibabu z trónu dolu.
Niesol ho, by bojoval s drakmi, do podzemnej ríše
Železný mních nezdolal ich, keď Popolvár zjedol vajce, z kačičkinej skrýše.
*
A ten koník, ktorý pije vodu zo studničky okraja,
to je tátoš s ktorým jazdil dlho náš kráľ Bajaja.
Narodil sa spolu s princom, no znal kam ich šťastena zvala,
čo v truhlici pod korýtkom skrýva v diali biela skala.
Že musí byť ako dvoran nemý, okrem slova bajaja,
by porazil dračie šelmy aj vojsko cudzie, ktoré vtrhli do kraja.
Múdro viedol princa tátoš na neľahkej ceste,
teraz pasie sa tu za odmenu na nebeskom mieste.
*
Tretí koník hrdo stojí, hruď belostnú vypína,
kedysi sa smiali bratia, otec, že je mrcina.
S Jankom babu navštevoval, najskôr kvôli dievkam,
bratov s ním tam poratoval, zapreli kladu k dvierkam.
Tátoš rýchlo ako vietor letel ponad hory,
staví vás podkova, pierce aj vlas zlatý, baba hnevom horí.
Janko získal koňa, kačku ba aj pannu – princeznú,
nakoniec sa on stal kráľom, získal jej ruku ľúbeznú.
Baba i kráľ, čo smrť Jankovi priali, neušli svojmu osudu,
on v mlieku rozvaril sa, ju prekliatie vrátené v kolomaž rozlialo od studu.
*
Štvrtý tátoš, bohatiersky, sťa tmavá noc temný,
z očí srší mu sila, svetlo dobra, dotyk nebies jemný.
Svetovládny rytier na ňom jazdil do šíreho sveta,
kto sa v krivde postavil im, stihla ho odveta.
Spolu svetu darovali mnoho dobrých činov,
zlo mu potom ženu vzalo s prvým z jeho synov.
No že rytier veľa dobra urobil,
za ľudstvo sa statočne bil,
Tátošík ho viedol cestami,
By mohol sa o rodinu svoju pobiť so strigami.
A keď rytiera na kameň premenila strigôňova reč,
Bratia jeho zo dna mora vylovili jeho meč.
S tým mečom ho odkliali a on porazil strigôňa,
tátoša kŕmi teraz nebies lúka a napája ho tôňa.
*
Deň sa kráti, k hrdinovi ďalší prichádzajú,
tátošíky zarehtajú, do behu sa dajú.
Prichádzajú každú noc, podobajúc sa na poslov,
na chrbte nesú svojich pánov deťom našim do snov.
Miroslav
22.Decembra 2025
P.S: Venované zberateľom slovenských rozprávok, aj keď zoznam nie je úplný.
Pavol Dobšinský
Samuel Reuss
Ľudovít Reuss
Ján Francisci-Rimavský
August Horislav Škultéty
Viliam Pauliny-Tóth
Michal Miloslav Hodža
Jozef Miloslav Hurban
Medvecký
Božena Nemcová a ďalší….