Plavovlasý démon, ktorý rozosieva blen,
aj s konkubínom s temnou dušou čo snažia sa zničiť Ľudu Slovenského nový sen.
ㅤ
Tí, čo slúžia temnej strane vo dne, v noci,
čo myšlienky majú temné, slizké, ako mloci.
ㅤ
Čo prevrátiť sa snažia vôľu Ľudu, jeho rozhodnutie slobodné, bez svedomia a studu oba besi napadli,
keď sťa kráľovná démonov so svojim temným princom za stôl zo zlata, sťaby hlavy štátu zasadli.
ㅤ
No Ľud náš vzbúril svoje Srdcia, zadula pieseň z trombity, sťa z bojového roha,
Ľud povstal, Srdcia otvorilis, jeden hlasný úder Srdca sťa zvonu, modlitba ich ku pomoci poprosila Otca-Boha.
ㅤ
Otče náš, všemocný a vševedomý, tys zdroj nekonečnej svetla žiary,
Prosím daj Ľudu nášmu rozlíšenie cesty, ktorá zžehne temné sily, neostanúc po nich na Matičke Zemi ani temný kúsok, ni na nebesiach chmáry.
ㅤ
Nech rozlíšenie toto dostane každé dieťa, dospelý aj celá Ľudu občina,
nech sa príbeh tu nekončí, ale príbeh Kráľovstva Nebeského na Matičke Zemi, tu iba začína.
ㅤㅤ
A ten démon plavovlasý a ten temný kňaz, čo s ním za zlatým stolcom tróni,
nech v srdciach ich zas Tvoje svetlo zapáli sa, nech pookrejú ako pútnik po dlhej ceste púšťou v oáze, jej sviežej tôni.
ㅤ
A tí démoni, čo ich schránky tela obývajú, príbytky Ducha, nech Tvojou vôľou očistia sa zas,
nech v srdciach démonov temných a nielen tých dvoch, sa okrem žiarivého svetla Nebies, rozozvučí SVEDOMIA hromový hlas.
ㅤ
A Ľud, nech potom upokojí svoje Srdcia, rozveselí svoju kolektívnu Dušu krásnu,
nech Ľud vo svojich Dušiach uvidí žiaru Tvojho svetla, nech dôveru vloží v Tvoju vôľu jasnú.
ㅤ
Hromom zaburácalo to ticho všehomíra, keď tie slová Duší Ľudu do toho ticha zazneli,
v tom víre myšlienok, mier a foriem, aj hviezdy na nebesiach nočných stemneli.
ㅤ
A potom odpoveďou v Srdciach toho skúšaného Ľudu zaznel jeden silný hlas,
Ľud môj, keď ty chceš sa stať Čelovekom, nastal na to vhodný čas.
ㅤ
A s tých potemnených hviezd tisíce zlatých motýľov na Matku Zem sa vybrali,
dotyky ich krídiel démonom, či Čeloveku Srdcia žiarou svetla rozplápolať nechali.
ㅤ
Už nie je démon plavovlasý, ni temného jeho kňaza tiež už niet,
sú len dve bytosti, SVEDOMÍM a tiahou vlastných skutkov utrápené, bo dlho sami trápili Ľud, trápili Svet.
ㅤ
Prešli storočia v rieke času, Ľud žije žízne Čelovekov v súlade so zákonmi Otca a rodičky Matky Zeme,
a ten zlatokrídly motýľ? Stále žije v Srdciach Ľudu, v ich kolektívnej Duši od dnes navždy, sťa na lupeňoch kvetu sladko drieme.
23.10 2023
