Jedna straka strakatá,
bola ráno strapatá.
Zobrala si hrebeň zlatý,
obliekla si krásne šaty.
Prišla takto do lesa,
ako veľká noblesa.
No keď zlato zbadala,
hneď sa po ňom sápala.
Prišla jeseň, potom zima,
jedlo v dome uživí ma?
Tak narieka, zazerá,
slzy roní chudera.
Prileteli sýkorky,
priniesli z ich komôrky,
chlebík, zrnko, maslo, med,
raduje sa straka hneď.
Sykorkám poďakovala,
dobrou kmotrou sa im stala.
Delí sa už, pomáha,
dobrou byť nie je námaha.
Námet: maminka, zrýmoval tatinko
18.11 2025